Nemôže byť dobrá škola bez dobrej knižnice. Sú to spojené nádoby navzájom prelínajúce svoje činnosti, cieľové skupiny, ich potreby, procesy, nápady, inovácie.

Symbióza univerzitnej knižnice a materskej inštitúcie je dlhodobý a dá sa povedať nikdy nekončiaci proces. Tak to bolo v minulosti a napriek všetkým technologickým vymoženostiam a scenárom, tak to bude aj v budúcnosti. Aspoň v budúcnosti, ktorú si naše generácie dokážu projektovať.

Kúsok histórie

V našom prípade sa knižnica zrodila spolu s novou Vysokou školou dopravnou v roku 1961 presídlenou z Prahy. Knižnica poskytovala svoje služby v historickom Spanyolovom dome na terajšom Hlinkovom námestí v Žiline. Služby zodpovedali personálnym, priestorovým a finančným možnostiam doby. Prvé obdobie razantnejšieho rozvoja nastalo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Akademické knižnice sa v krajine menili na knižnice a študijno – informačné strediská. V tomto období sa naša knižnica volala Ústredná knižnica a študijno – informačné stredisko ( ÚK ŠIS ). Značka, ktorú doteraz máme mnohí v pamäti.

Obdobie nástupu nových technologických noviniek znamenalo doplnenie služieb, ktoré boli založené na sekundárnom spracovaní literatúry a vedeckých informácií v nej. Z pohľadu dnešných možností vyhľadávania informácií, surfovania v zdrojoch by obrázky rešeršnej činnosti tej doby vyzerali určite úsmevne. Knižnice, ktoré chceli získať informácie z databázy v Prahe ( Ústředí vědecko-technických a ekonomických informací) museli mať počítač napojený cez modem a telefón do Prahy a potom mohli začať rešeršovať v databáze. Vyhľadávací jazyk sa podobal strojovému, znalosť logických operandov mala podstatný význam pre úspešnosť rešerše. Takýmto spôsobom sa aj u nás zakladala práca s databázami, plnými textami, citáciami až po dnešné procesy a projekty v oblasti digitalizácie.

Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia sa udiali mnohé razantné spoločenské zmeny a tie priniesli nové výzvy aj do ÚK ŠIS. Okrem nových technológií sa knižnica presťahovala do priestorov na ulici Vysokoškolákov (dnešné pôsobisko). Budovu určenú pôvodne na úplne iné účely bolo potrebné prispôsobiť, prestavať a dotvoriť pre potreby knižnice. Tento proces v podstate trvá až do súčasnosti.

Knižnica sa po premenovaní VŠDS na Žilinskú univerzitu stala Univerzitnou knižnicou ŽU (UK ZU) v Žiline (1997). Výrazne rozšírila svoje činnosti, zaviedla automatizovaný knižnično-informačný systém (Dawinci), stala sa partnerom v národných projektoch sprístupňovania informácií v databázových systémoch ( aktuálne NISPEZ II).

Predchádzajúci riaditelia​

2. PhDr. Mikuláš Krcho (1975-1988)

1. Emil Rafaj 

(do 1975)

2 .PhDr. Mikuláš Krcho

(1975-1988)

3. PhDr. Stanislav Kejík
(1988-1989)

4.PhDr. Magdaléna Šnauková 

(1989-1992)

5. PhDr. Marta Sakalová 

(1992-2014)

Mozaika súčasnosti a blízkych perspektív

UK UNIZA zachytáva všetky moderné technologické trendy a v rámci personálnych a finančných možností sa ich snaží preniesť do svojich služieb. Pracujeme na príprave projektu digitalizácie fondov, rokujeme o účasti v projekte elektronického publikovania, mapujeme nové databázy na trhu, prinášame workshopy a prezentácie citačných, textových, informačných databáz, ponúkame školenia ku systémom vyhľadávania, prípravy vedeckých textov a podobne.
O konkrétnych službách, možnostiach, aktivitách a našej odbornej podpore je táto webová stránka.

Budova knižnice pred rekonštrukciou